Frederik Valach, skúsený brankár a bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska, sa po pôsobení v rôznych kluboch vrátil do rodného FK Slovan Levice. V exkluzívnom rozhovore nám porozprával o svojej doterajšej kariére, zraneniach, ktoré ho pribrzdili, ale aj o odhodlaní vrátiť sa späť medzi tri žrde. Prezradil nám svoje najkrajšie futbalové momenty, skúsenosti z reprezentácie a zhodnotil aktuálne podmienky v klube.
Ako si sa dostal k futbalu?
K futbalu ma priviedol môj otec ako 6-ročného práve tu v Leviciach.
Ako by si zhodnotil svoju futbalovú kariéru doteraz?
Krásnu, ale zároveň nešťastnú. Zažil som veľmi veľa – od reprezentácií po zvučné mená spoluhráčov, množstvo krásnych momentov a dobrých zápasov, či už ligových, alebo medzinárodných. Bohužiaľ, počas posledných piatich rokov ma pribrzdili vážne zranenia. Všetko to začalo vážnymi zraneniami tváre a skončilo plastikou predného krížneho väzu, z ktorého sa momentálne zotavujem.
Ako sa cítiš po návrate do FK Slovan Levice po pôsobení v rôznych kluboch?
Cítim sa veľmi dobre. Som rád, ako ma tu prijali. Trochu ma mrzí, že som toho zatiaľ veľa nestihol odohrať, keďže už v štvrtom zápase som si poranil koleno. Levice podľa mňa patria na vyššiu úroveň, oproti tomu ako sú na tom momentálne. Vďaka odhodlanému vedeniu a trénerom je to však na veľmi dobrej ceste posunúť klub vyššie.
Ako sa líši futbalové prostredie v Leviciach od ostatných klubov, kde si pôsobil?
V Leviciach sú naozaj skvelé podmienky na futbal, hlavne pre rozvoj mladých talentovaných hráčov. Vzhľadom na to, že ide o klub v 4. lige, tréneri sú veľmi profesionálni a majú bohaté skúsenosti – či už z hráčskej, alebo trénerskej kariéry. Klub je na veľmi dobrej ceste.
Aký bol tvoj najťažší moment počas kariéry a ako si sa s ním vyrovnal?
Prvým ťažkým momentom bolo zranenie v Petržalke v roku 2019. Tesne pred kvalifikačnými zápasmi U21 som si poranil tvár, čo ma vyradilo na tri mesiace. Hneď po mojom návrate prišla pandémia COVID-19, ktorá spôsobila ďalšiu dlhú pauzu. Druhým náročným momentom je súčasná situácia po plastike kolena. Čaká ma dlhá a ťažká rehabilitácia, ale nemám inú možnosť, ako tvrdo pracovať na svojom návrate.
Ako hodnotíš svoju skúsenosť ako mládežnícky reprezentant Slovenska?
Hral som za Slovensko od kategórie U15 až po U21. Vďaka týmto reprezentáciám som precestoval skoro celý svet a hral proti zvučným menám, ako sú Havertz, de Ligt či Mason Mount. Mali sme výborný ročník, s ktorým sme dosiahli množstvo úspechov – postup do Elite round v kategóriách U17 a U19 či víťazstvo na turnaji štyroch krajín v Číne.
Ktorý tréner mal na teba najväčší vplyv a prečo?
Tréner Miroslav Mentel. Dal mi veľmi veľa, nielen po futbalovej stránke, ale aj do života. Je to skúsený tréner a skvelý človek, za čo mu dodnes veľmi vďačím.
Akú radu by si dal mladým brankárom, ktorí snívajú o profesionálnej kariére?
Makať na sebe, aj keď sa im nechce. Je dôležité prekonávať sa a každý deň na sebe pracovať, byť stále lepší. Pre brankárov je kľúčová psychická odolnosť – nepripúšťať si veci a byť v bráne „flegmatik“, no zároveň hladný po úspechu a dobrých výkonoch.
Čo považuješ za kľúčové pre úspech vo futbale – talent, tvrdá práca, alebo niečo iné?
Jednoznačne tvrdá práca. Talentovaní hráči sú mnohí, no bez pracovnej morálky často nedosiahnu svoje ciele. Dôležité je byť silný v hlave, zvládať ťažké obdobia, ako sú zranenia alebo horšie výkony.
Ako si spomínaš na svoje prvé futbalové kroky v FK Slovan Levice?
Mali sme jeden z najlepších ročníkov a výborného trénera Štefana Víga. Boli to krásne časy, na ktoré nikdy nezabudnem.
Ktorý moment z tvojej kariéry by si označil za prelomový?
Asi zranenie v Petržalke a následná pandémia COVID-19. Od tej doby som sa cítil ako v začarovanom kruhu, z ktorého som sa nevedel dostať.
Frederik Valach je nielen skvelým brankárom, ale aj človekom, ktorý svojou húževnatosťou a vášňou pre futbal môže byť inšpiráciou pre mladých hráčov. Napriek náročným obdobiam a zraneniam nezlomil svoju vôľu a naďalej pracuje na návrate do formy. FK Slovan Levice má vo Valachovi nielen spoľahlivú oporu v bráne, ale aj hráča, ktorý verí v progres klubu a jeho budúcnosť.
Ďakujeme Frederikovi za rozhovor a prajeme mu skoré uzdravenie a návrat na ihrisko!
